„Bolo to v upršané popoludnie a išla som ku tete. Bola som pri našom kine  a pod stromami ležal muž schúlený v kĺbku. Prvé, čo mi napadlo bolo, je to len ďalší z tých ožranov. Netreba si ho všímať! Mne to však nedalo. Nechať úbohého človeka, ktorý možno nemôže za to, čo alebo aký zlom sa v jeho živote stal, že to dopadlo takto. Nedalo mi, musela som mu pomôcť. Prišla som k nemu a opýtala som sa ho, čo mu je. On mi odpovedal iba nezrozumiteľným zamumlaním. Vedela som však, že bol veľmi opitý. Okamžite som zavolala na 112 – sanitku. Počkala som pri ňom, kým prišli. No niečo ma zarazilo. V jeho očiach som videla vďačnosť, aj keď nevedel zo seba vydať ani hlásku. Bolo v nich vidieť tie malé iskričky radosti. Prišla sanitka, naložili ho na nosidlá a s hukotom sirény odišli. O týždeň na to som ho videla. Bol slušne oblečený a s úprimným úsmevom sa mi znova poďakoval.”

List napísala a skutok vykonala Zuzana Ogurčáková,v šk. roku 2013/2014 žiačka 8.triedy, ZŠ Z. Nejedlého 2, Spišská Nová Ves