„Ocko pracuje v zahraničí, takže ja a moja malá sestrička bývame s maminou doma samé. Keď sme prišli poobede domov zo školy, zo škôlky a mamina z roboty, maminka sa necítila dobre. Stále posedávala, pretože ju veľmi bolela hlava. Ja som sa o ňu bála a nechcela som ju nechať samu. Čas ubiehal a priblížil sa večer. Mamine stále nebolo lepšie. Odrazu sa bezvládne zrútila na posteľ. Všetko sa to stalo tak rýchlo a my so sestrou sme veľmi plakali. Mamina mi zmeneným a nezrozumiteľným hlasom zašepkala: “Sofinka, nevládzem, musíš sa postarať o seba aj o Saskiu.” Vedela som, že musím byť silná, aby som maminke pomohla. Hneď som prestala plakať a utíšila som sestričku. Musela som si napísať úlohu a zahrať sa so sestrou. Medzitým som stále sledovala maminu, či dýcha a či niečo nepotrebuje. Stále bezvládne ležala na posteli. Bolo treba pripraviť večeru a osprchovať Saskiu aj mňa. Ani neviem ako, ale všetko som to zvládla úplne sama. Ráno ma mamina našla ležať s rozprávkovou knižkou v ruke pri Saskii. Rýchlo sme sa vystrojili do školy a škôlky a mamina k lekárovi. Lekár jej predpísal lieky. Mala silnú angínu. Maminka sa vyliečila, dala mi pusu, poďakovala mi a povedala, že je na mňa hrdá.”

List napísala a skutok vykonala Sofia Repková, v šk. roku 2013/2014 žiačka 3. triedy, ZŠ Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou