„Ja a moja kamarátka Lucka sme po škole vysadli na bicykle a išli sa voziť. Zastavili sme  pri malom vodopáde. Pri vodopáde smerom hore bola časť vybetónovaná. Keďže bolo strašne teplo, Lucia a ja sme sa chceli ovlažiť studenou vodou. Pomaly sme sa šúchali po zadku vybetónovanou časťou bližšie k vode. Ja som sa dotkla vody ako prvá a bola veľmi ľadová. Rýchlo som sa ovlažila a odcúvala naspäť na chodník, lebo som sa bála rizika spadnutia, ktoré tu hrozilo. Lucka sa ovlažila viackrát a zrazu sa to stalo. Noha sa jej pošmykla. Nestihla sa ničoho chytiť a bác do ľadovej vody. Prúd ju zobral, preletela cez vodopád a padla do vody. Našťastie sa zachytila najbližšieho kameňa a hoci sa veľmi šmýkal, podarilo sa jej na chvíľu na ňom udržať. Hoci len malú chvíľku, to stačilo na to, aby som stihla dobehnúť k nej, podať jej ruku a horko ťažko som ju vytiahla na chodník. Bola celá premočená a veľmi vyľakaná, bola v šoku. Na zemi sme ostali ležať v priateľskom objatí. Za krátku dobu prekonala šok, vysadli sme na bicykle a išli sme domov. Na druhý deň sme to všetko porozprávali spolužiakom a boli sme hrdinkami triedy, dňa, týždňa a možno aj mesiaca. Doma sme však nepovedali ani slovo.”

List napísala a skutok vykonala Soňa Haňová, v šk. roku 2013/2014 žiačka 6.triedy, ZŠ sv. Ladislava, Lipová 3868, Topoľčany