Nasledovný príbeh je mimoriadne silný. Nedal sa zaradiť do nijakej z kategórií, ale je to príbeh o ktorom treba hovoriť. Je to príbeh malej Paťky z Hlohovca, žiačky druhej triedy, ktorá spustila neuveriteľnú lavínu citov a ľudskosti, v prípade na smrť utýraného malého dievčatka Lucky z Bratislavy. Vďaka Paťke a jej detskému srdiečku mala Lucka vystrojený dôstojný pohreb, ktorý Lucke pripravili dobrí ľudia z celého Slovenska a na hrobčeku dieťaťa vyrástlo medené srdce ako pomník pre všetky týrané deti.

„V televízii pracujem už niekoľko rokov. Za ten čas som zažil všelijaké reportáže. Sú také, ktoré zmenia niečo vo vašom okolí a sú také, ktoré zmenia vás. V ten deň, keď prišla tá správa som si ešte nemyslel, že toto bude príbeh, ktorý zmení mňa a osloví tak veľa ľudí.

Neviem ako to napísať tak, aby vás to nevystrašilo, ale asi pravda bude najjednoduchšia – v istom byte našli mŕtve dievčatko. Išlo o malú Lucku, ktorú utýrali jej mama a náhradný otec. A keď zistili, že Lucka po bitke, ktorú dostala, zomrela, tak ju jednoducho skryli v jednej z izieb a tvárili sa, že sa nič nestalo. Prišlo sa na to až o tri roky.

Luckin prípad sa však nájdením jej telíčka neskončil. Jednoducho povedané, nikto o ňu nejavil záujem. Nikto ju nechcel pochovať.

A potom som do redakcie dostal telefonát od úplne neznámeho pána. Povedal mi, že spolu so svojou malou dcérkou Paťkou videli reportáž o tom, že Lucku nechce nikto z rodiny pochovať, že sa s ňou nemá kto ani rozlúčiť, a že sa jeho dcérka na neho pozrela a opýtala: „Ocko, to naozaj? Veď to je hrozne smutné.“ A tak som jej povedal, že ju pochováme my. Paťka ešte chvíľu rozmýšľala a povedala: „Ocko, prosím ťa, postavme jej pomníček, ktorý bude navždy pripomínať, čo sa jej stalo a bude aj takým symbolickým pomníkom pre všetky týrané deti.“

Bolo to pre mňa neuveriteľne silné. Malé dievčatko, ktoré o smrti a ľudskej zlobe ešte nemusí vedieť nič, to vystihlo presne. Treba urobiť všetko pre to, aby sa na Lucku len tak nezabudlo a zároveň, aby ona možno takto pomohla iným týraným deťom. V jej okolí sa nenašiel nikto, kto by upozornil napríklad políciu, že jej ubližujú. Možno sa vďaka jej hroznému osudu budeme teraz viac zaoberať tým, čo sa deje v našom okolí a možno aj pomôžeme niekomu, kto to bude potrebovať.

To, že to malé dievčatko chcelo a vďaka svojmu otcovi aj urobilo pre Lucku to najviac čo sa ešte dalo, je pre mňa úžasná odmena za to, že občas musíme robiť aj takéto reportáže. Smutné, bolestné a beznádejné. A potom zrazu vďaka nim nájdeme niekoho, kto verí v dobro, vie ho dávať ďalej a chce urobiť niečo pre toho druhého. To je v tomto svete už veľmi zriedkavé. A práve pre to chcem nominovať Paťku Kupkovú na Detský čin roka. Za to, že jej dobré srdiečko dosiahlo to, na čom vôbec nezáležalo jej blízkym – že Luckina dušička už má  pokoj.”

Mgr. Rastislav Striško

Skutok vykonala Patricia Kupková, šk. roku 2013 / 2014 žiak 2.triedy, ZŠ Arpáda Felcána, Hlohovec