„Volám sa Peter Mezei a som žiakom 5.C. Nedávno som mal dobrý nápad. Začalo sa to takto. Moja babka ochorela a nevládala si navariť jedlo. Všetci sme vedeli, že nemôže zostať bez obeda, a tak sme rozmýšľali, ako to zariadiť. Aj ja som premýšľal. Mám babku rád. Keď som sa narodil, tak sme u nej bývali a babka sa o mňa starala. Teraz potrebovala starostlivosť ona. Zrazu som vedel, ako jej pomôžem. Napadlo mi, že by som jej mohol nosiť obedy zo školskej jedálne. Povedal som to mame. Môj nápad sa jej pozdával. O pár dní som mal prvú službu. Nazval som to “JEDLO PRE BABKU”. Ráno, keď som išiel do školy, som mal nachystaný obedár, do ktorého mi v jedálni vložili obed. Aj keď som sa k babke ponáhľal, niesol som ho opatrne, aby som nepovylieval. Babka ma vyzerala z okna, asi už bola poriadne hladná. Sadla si do kuchyne a schuti sa naobedovala. Takto to trvalo po celý čas, čo bola chorá a neschopná postarať sa o seba. Keď vyzdravela, za moju pomoc mi dala čokoládu. Bol som rád, že som svojej babke pomohol.“

List napísal a skutok vykonal Peter Mezei, v šk. roku 2013/2014 žiak 5. triedy, ZŠ Podzáhradná 51, Bratislava