„Martin Pollák, žiak VIII.B, ktorému som triednou učiteľkou, je chalan s veľmi dobrým charakterom a obrovským srdcom. Maťko, síce patrí do chasy násťročných roztopašníkov, ktorí pokrikujú za dievčatami a zakášajú pohľadmi po pekných “babách”, ibaže on nosí v hrudi to, čo možno ostatným chýba, alebo to nechcú prejaviť, aby nestratili “ kredit pubertiaka” – šľachetné srdce! O tom, že Maťko je Miškov dobrý kamarát som vedela už dávnejšie, keď som tú triedu prevzala. Miška už od narodenia neposlúchajú nôžky a je odkázaný na invalidný vozíček, predtým mu spolužiaci pomáhali, ale keď sa z nich stali siedmaci, akosi sa povytrácali. Maťko však zostal po Miškovom boku ako jeho verný kamarát doteraz. Stačí ak Miško zavolá: “Maťooo!” a Maťko nech by robil čokoľvek, ohlási sa slovami : “ Počkaj, Miško, hneď som pri tebe…” Rýchlo si splní svoje povinnosti a už trieli k Miškovi, aby mu zodvihol ceruzku, vybral z tašky zošit, podal mu desiatu… Nikdy som ho nepočula povedať nie. Preňho Miško vždy bol a zostal na prvom mieste. Netvrdila by som to, ak by som sa o tom nepresvedčila aspoň miliónkrát. Napríklad jedného dňa sa  žiaci z Miškovej triedy vracali z učebne späť do svojej triedy, ktorá je o poschodie nižšie. Nad schodišťom zostal iba Miško na svojom vozíčku a bol sám. Čakal na niekoho, kto ho znesie po schodoch. Deviataci, ktorí postávali na chodbe pochopili, že je potrebné Miškovi pomôcť a tak dvaja z nich sa  na to podujali. Zdvihli invalidný vozíček a chceli Miška zniesť dolu. Miško bol celý bez seba, pretože ho prenášali chlapci, ktorých nepoznal. Ale trvalo to iba chvíľku. Keď Maťko videl, čo sa okolo Miška deje, hodil na zem všetko, čo mal v rukách a skočil pred Miška. Rozopäl svoje “ochranné krídla” -svoje dve rúčky, čím mu dával najavo, že ho chráni, aby sa nebál, že chlapci mu neublížia. V súčasnosti má Miško asistentku, ale Maťko sa s ním neprestal kamarátiť. Maťko však svoju potrebu pomáhať iným kompenzuje tým, že obetavo stojí po boku svojej spolužiačky Viktórie, vzdelávanej podľa špecifického vzdelávacieho programu, ktorá cíti v ňom istotu a oporu.”

List napísala Mgr. Viera Megelová, pedagóg, skutok vykonal Martin Pollák, v šk. roku 2013/2014 žiak 8.triedy, ZŠ Pugačevova 1381/7, Humenné