„Po vyučovaní som sa vybral s bratrancom a spolužiakmi zahrať si futbal na ihrisku. Kým sme sa hrali, prišiel na BMX-ke Miško a skákal s ňou na druhej polovici ihriska. Po krátkej chvíli sme začuli hlasné výkriky. Obzreli sme sa a zazreli sme Miša, ako leží vedľa bicykla. Veľmi kričal. Keď som pristúpil k nemu bližšie, všimol som si, že má krvavú dieru na bruchu. Schmatol som mobil a vytočil 112. Na druhej strane sa mi ozvala operátorka a spýtala sa, čo sa stalo a kde sme. Odpovedal som jej, že jeden chlapec si zrejme napichol brucho na bicykel. Dodal som, že sme na ihrisku pred ZŠ Važeckou. Operátorka, mi povedala, že o chvíľu príde pomoc a zatiaľ mám dať chlapca do stabilizovanej polohy. Podišiel som k Mišovi, rozopol som mu nohavice a chcel som ho otočiť. Nohavice mal roztrhané a z rany mu vytekala krv. Môj bratranec odišiel, lebo sa nemohol na to pozerať. Ja som oprel Miša a upokojoval som ho, že to nič nie je. Mišo stále kričal od bolesti. Bolo mi nevoľno, tak som sa na zranenie radšej ani nepozeral. Sanitka prišla asi po 15 minútach. Naložili ho do sanitky a pýtali si kartičku poistenca. Mišovi spolužiaci sa ponúkli, že pôjdu po ňu k nemu domov. Na ihrisku sa zjavila aj učiteľka z našej školy, ktorá zavolala jeho rodičom. Spolužiaci mu zobrali bicykel domov a Mišo bol odvezený do nemocnice.

Mišo vtedy sľúbil sanitárovi, že už nikdy nesadne na bicykel, no láska k športu je silnejšia a opäť brázdi na BMX- ke prešovské ulice.”

List napísal a skutok vykonal Marián Radvanský, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 9.triedy, ZŠ Važecká 11, Prešov