„Bol slnečný deň a môj dedko vonku pracoval. Išla som za ním, volala som na neho, ale neozýval sa. Zrazu som zbadala, že leží v tráve. Myslela som si, že si zo mňa robí srandu, no nebolo to tak. Dedko odpadol, pretože bolo vonku veľmi teplo. Bola som sama doma, ale našťastie som mala pri sebe mobil. Rýchlo som zavolala sanitku a tá ho odviezla do nemocnice. Ja som zostala sama, kým neprišla zo školy moja staršia sestra. Keď prišli rodičia dozvedeli sa to, išli za ním do nemocnice. Tam im povedali, že dedko bol operovaný a bude v poriadku. Keď dedka prepustili z nemocnice, už nikdy vonku vo veľkej horúčave nepracoval. Trávila som s ním veľa času. Chodievala som s ním na prechádzky a dávala som na neho pozor, aby sa mu nič nestalo. On mi rozprával príbehy z jeho detstva a zo školy. Ráno pred odchodom do školy som mu často chystala lieky a raňajky. Keď sa skončila posledná hodina v škole, ponáhľala som sa domov, aby tam nebol sám. Zohriala som mu obed a dávala na neho pozor, až kým neprišla domov moja sestra. Potom, kým som si napísala domáce úlohy, bola pri ňom ona. Keď prišli z práce rodičia, tak sa starali oni a my so sestrou sme sa ešte učili. Ak nebolo veľmi horúco, pracoval v záhrade. Ja som mu pri práci pomáhala. Väčšinou sa staral o zvieratá. Asi o dva roky neskôr dedka opäť odviezli do nemocnice. Museli ho znova operovať. Domov sa už nevrátil. Veľmi mi chýba.”

List napísala a skutok vykonala Lenka Šimonová, v šk. roku 2013/2014 žiačka 5. triedy, ZŠ Horný Kelčov 658, Vysoká nad Kysucou