„Naša škola sa špecializuje na vzdelávanie slabozrakých a nevidiacich detí, máme  aj my v triede nevidiacu spolužiačku Kamilku. Donedávna mala v triede kamarátku Radku, ktorá jej vždy pomáhala, hoci pri nej sedávala aj mamka alebo asistentka. Radka však z našej triedy odišla a Kamilknej mamke sa narodilo bábätko, s ktorým je doma na materskej dovolenke. A tak ostala Kamilka sama so svojím problémom v triede s takmer samými chlapcami. My sme si to samozrejme neuvedomovali, aké je to pre ňu ťažké, hlavne keď pri nej nie je asistentka. A potom prišla do našej triedy nová žiačka Frederika. Prišla z inej školy a dosť ťažko si hľadala miesto v našej triede plnej chalanov. Ani my sme ju veľmi “nemuseli”, veď to bola iba baba a často medzi nami vznikali konflikty. Už-už to vyzeralo, že ani Frederika sa v našej triede dlho neohreje, ale nám to bolo jedno. A potom, celkom nenápadne sa Frederika začala zbližovať s Kamilkou. Najprv jej pomáhala baliť si pomôcky, prechádzali sa spolu po chodbách, Frederika jej pomáhala vybaviť všetko, čo vedela. Potom i z vlastnej iniciatívy sadala ku Kamilke aj na hodinách a snažila sa jej pomáhať aj takto. Frederika sa postupne učila chápať Kamilkine problémy a začínala vidieť za ňu svojimi očami. A Kamilka? Tá pod vplyvom nového priateľstva ožívala, dokonca sme ju počuli častejšie sa smiať. Frederika sa stala jej oporou a ona sama už nehľadala spôsob ako utiecť z našej školy. My, chalani, sa tvárime, že si naše dve baby nevšímame, ale opak je pravdou. Neviem, či by niektorý z nás dokázal tak ako ony, premeniť svoj hendikep na schopnosť pomôcť druhému.”

List napísal Michal Kováč, skutok vykonala Frederika Klaudia Kačmariková, v šk. roku 2013/2014 žiaci 6.triedy, ZŠ Gemerská 2, Košice