„Môj spolužiak Filip Jurga sa za svoj odvážny čin stal hrdinom pre celú triedu. Celý príbeh mi vyrozprával a oslovil ma natoľko, že som sa ho rozhodla zapísať.: “Bolo popoludnie vo štvrtok a mama ma zavolala do záhrady, aby som jej pomohol. Záhrada za naším domom je neďaleko vlakovej zastávky. Zrazu som uprel pohľad na nášho suseda, ktorý nemôže chodiť, a tak je na invalidnom vozíku, ako sa snaží prejsť cez železničné priecestie. Z diaľky bolo počuť, ako prichádza vlak. Keď už bol pán skoro na konci priecestia, jedno koleso vozíka sa zaseklo v medzere medzi drevenými doskami. Vlak bol bližšie a bližšie. Chvíľu som ho pozoroval, pretože som nevedel, čo sa stalo, ale keď som si všimol, že sa pokúša pohnúť, hneď mi bolo všetko jasné. Spočiatku som nevedel, čo mám robiť, ale napokon som sa rozhodol pomôcť mu. Vybehol som zo záhrady a čo najrýchlejšie som bežal k priecestiu. Zapadnuté koleso sa mi nedarilo uvoľniť, ale čím bol vlak bližšie, moje odhodlanie pomôcť mu bolo čoraz väčšie. Vlak bol asi 100 metrov od nás. Koleso sa konečne uvoľnilo a ja som nás dostal do bezpečnej vzdialenosti od koľajníc. Vlak prešiel. Môj sused bol v takom šoku, že mi zabudol poďakovať. Až neskôr som si uvedomil, aké sme mali v tej chvíli obaja šťastie. Netuším, čo by sa stalo, ak by som sa rozhodol nechať ho tam. Avšak teraz môžem povedať, že ten dobrý pocit, keď niekomu zachránite život, je neopísateľný a nezabudnuteľný…”

List napísala Barbora Macášková, skutok vykonal Filip Jurga, v šk. roku 2013/2014 žiaci 9. triedy, ZŠ Podvysoká 307