„Svet nie je taký, ani onaký. Je taký, aký ho chceš vidieť. To sú slová našej pani učiteľky. Pre mňa je niekedy ružový, inokedy blankytnomodrý. Jednoducho hýri farbami. Len niekedy mi napadne zvláštna myšlienka: „Ozaj každý vníma svet tak ako ja?“ Čo nevyliečiteľne chorí ľudia? Môžu vnímať svet tak ako chcú, alebo ako im to dovolí ich zdravotný stav. Už niekoľko rokov pracujem v záujmovom útvare Mladý zdravotník. Jednou z našich aktivít je finančná zbierka – Deň narcisov. Tohtoročný Deň narcisov bol trošku zvláštny. Na našej obchôdzke dedinou sme stretli mladšieho spolužiaka Tomáška. Sedel na priedomí a veselo nám kýval. Jeho mamka ho nežne hladkala po holej hlávke. Tomáško bol onkologicky chorým pacientom. Táto choroba u neho trvá už niekoľko rokov. Množstvo liekov, infúzií, pobytov v nemocnici by možno zlomilo aj oveľa silnejšieho. Tu mi napadla myšlienka. Ako vníma Tomáško tento svet? Je pre neho ružovomodrým alebo… Naša pani učiteľka sa začala rozprávať s Tomáškom a jeho mamou. A my sme sa na prekvapenie dozvedeli, že Tomáško je šťastný a spokojný. Len blížiace sa prázdniny ho trošku trápia. Nemá bicykel !!! Na druhý deň sme spoločne hodnotili Deň narcisov. Už neviem komu napadla myšlienka pomôcť a potešiť Tomáška. Ale ako? Rozhodli sme sa, že urobíme v škole dobrovoľnú finančnú zbierku. A nazbierané peniažky poputujú Tomáškovi. Zbierka sa začala. Žiaci prispievali. Jeden dá dvadsať centov, druhý trošku viac. Peniažky sa hromadili. Samozrejme, prispeli aj naši učitelia. Po niekoľkých dňoch sme pozvali do školy Tomáška a jeho mamu. Viete si predstaviť úžas v ich očiach!? Tomáško bezradne prešľapoval, jeho mamke tiekli slzy a my sme sa usmievali. V tej chvíli Tomáškov svet určite zružovel. A aby som nezabudla, ten vysnívaný bicykel už je jeho.”

List napísala Michaela Ovšáková, v šk. roku 2013/2014 žiačka 7. triedy, skutok vykonal kolektív žiakov, ZŠ Čaklov 495