„Jedného dňa pred naším domom som zazrela uja s fúrikom. V tom čosi zahrkotalo. Ujo sa zohol a zo zeme zdvihol korytnačku. Dal mi ju do rúk a povedal: „Ak chceš, nechaj si ju“. Išla som za tatom, či jej môžem spraviť na záhrade ohradu. Dovolil, a tak sme ju spolu zhotovili. No necítila sa tam dobre. Bola dosť veľká a mala tam málo miesta. Začali sme zháňať majiteľa, ale nikto sa neozýval. Vo zverimexe ju nechceli, lebo nemali vhodné akvárium. Zavolala som kamarátke Aničke a kamarátom Aďovi a Mirovi. Dohodli sme sa, že jej na jednom pozemku spravíme väčšiu ohradu. Do ohrady sme vyhĺbili aj jazierko. Každý deň sme ju chodili kŕmiť. Zo začiatku jej chutili ryby. Neskôr sa ich prejedla, tak sme ju kŕmili granulami. Blížila sa jeseň a s ňou chladnejšie počasie. Rozmýšľali sme, čo bude s našou korytnačkou. Vonku už byť nemôže. Našťastie sme stretli pani učiteľku Hluškovú. Tá navrhla, aby sme ju ubytovali v škole do svojej triedy. Pani učiteľka Bundzíková zohnala akvárium, štrk, piesok. Odvtedy sa o našu Bleskovku staráme každý deň počas krúžku. Čistíme jej akvárium, kŕmime ju. Často ju nechávame, aby si voľne pobehala po zemi. Je veľmi rýchla a pohyblivá, podľa toho sme ju aj pomenovali Bleskovka. Takto sme opäť spolu prežívali nezabudnuteľné chvíle. S príchodom jari sme pokračovali v našom úsilí zlepšiť kamarátke príbytok. Mirko zohnal preglejku a s chlapcami sa pustili do stavby novej ohrady. S dievčatami sme ju ozdobili maľbami s morským motívom. Pribudla aj nová menovka: ETELKA. Takto sme oficiálne pokrstili našu kamarátku – korytnačku. Pani učiteľka namiesto akvária doniesla bazénik. Etelka sa môže voľne pohybovať vo vyhradenom priestranstve aj v bazéne. Počas každej voľnej chvíle sme pri nej. Uisťujeme sa, či má všetko, čo potrebuje a nič jej nechýba.”

List napísala a skutok vykonala Lucia Hrnčíková s kamarátmi Aničkou Balušíkovou, Miroslavom Mišúrom, Aďom Pavlíkom, v šk. roku 2013/2014 žiaci 6. triedy,

ZŠ s MŠ Brvnište 388