„Sme vidiecka škola. Na prvý pohľad škola ako každá iná. V areáli školy máme veľa zelene. Veľa stromov, kríkov, kvetov. Raz, skoro na jar, keď sa oteplilo, ma zastavila šiestačka Claudia, ktorej som bola triednou na prvom stupni. Pozrela na mňa svojimi očkami a povedala: „Prečo sa neučíme vonku? Nemôžeme si urobiť triedu v prírode?” A tak Claudia vymyslela vyučovanie v prírode. Deviataci za pomoci školníkov povynášali staré vyradené lavice a stoličky. Očistili ich, farebne ponatierali a vyučovanie sa mohlo začať. Dovtedy sa deti učili, ak bolo v triedach horúco, vonku na pníkoch. Túto “učebňu” odvtedy využíva celá škola. Vôbec deviatakom nevadí, že lavice musia ráno povyberať a po vyučovaní odložiť. Musím pripomenúť, že Claudia je po detskej mozgovej obrne. Lekári jej nedávali žiadnu nádej, ale Claudiina mamka sa nevzdávala a tvrdo bojovala. Na škole má asistenta, pretože sa nevie orientovať v priestore a začínajú aj problémy so zrakom. Jej jemná motorika je slabo vyvinutá. Je to dievčatko, ktoré samo potrebuje pomoc od ostatných, pretože má veľké zdravotné problémy, ale pritom si ani neuvedomila, ako veľmi pomohla celej škole a žiakom v nej v horúcich letných dňoch, keď sa nedá vydržať v slnkom vyhriatych triedach.“

List napísala Mgr. Jana Bartová, pedagóg, skutok vykonala Claudia Ferencová, v šk. roku 2013/2014 žiačka 6. triedy, ZŠ s MŠ Štefana Ďurovčíka, Palín 104