„V našom obytnom dome býva na prízemí teta suseda na dôchodku. Nemá žiadne deti, ani vnúčatá a už 20 rokov žije sama. Nedávno ju opustila navždy jej milovaná veselá sestrička. Veľmi ju preto bolelo srdiečko a jej oči boli stále plné sĺz. Vždy bola a je ku každému veľmi milá. Preto som ju začala navštevovať a pomáhať jej. Keď mala veľkú službu na dvore, chytila som druhú metlu a spoločne sme náš veľký dvor upratali. Keď ju prídem pozrieť je vždy smutná, ale po chvíľke klebetenia sa na jej tvári objaví milý úsmev. Veľa sa spoločne rozprávame a teta vraví, že jej veľmi pomáhajú moje návštevy. Mám z toho dobrý pocit, lebo pomáhať si navzájom sa dá aj svojou prítomnosťou. Náš vzťah je taký pekný, že sme sa navzájom adoptovali. Ja mám tretiu starú mamu a teta Karolínka vnučku.“

List napísala a skutok vykonala Beáta Augustínová, v šk. roku 2013/2014 žiačka 5.triedy, ZŠ Jahodnícka 1, Martin